www.lesbengeschichte.de

Johanna Elberskirchen (1864-1943)

Johanna Elberskirchen c1905, some rights reserved: Christiane Leidinger

Johanna Elberskirchen je jednou z najvýznamnejších a zároveň najzabudnutejších postáv nemeckej (nemecky hovoriacej) politickej lesbickej histórie. Narodila sa 11. apríla 1864 v Bonne.

Spočiatku pracovala ako účtovníčka Rinteln vo Westfálsku (dnešné Južné Sasko) a neskôr, v roku 1891, začala študovať vo Švajčiarsku ako mnohé ďalšie ženy, ktorým nebolo umožnené študovať na univerzitách (nielen v Nemecku) – pôvodne medicínu v Berne a neskôr právo v Zürichu. Po svojom návrate žila prevažne v Bonne a v rokoch 1915-1919 v Berlíne, kde pracovala v oblasti starostlivosti o novorodencov. V roku 1920 sa spolu so svojou životnou partnerkou Hildegard Moniac (1891-1967) presťahovala do Rüdersdorfu neďaleko Berlína a otvorila si v ich spoločnom dome na Luisenstraße 32 (dnešná Rudolf-Breitscheid-Straße 57) homeopatickú ambulanciu, ktorú napriek Nacistickým obmedzeniam jej pobytu viedla až do svojej smrti.

Johanna Elberskirchen získala medzinárodné a národné uznanie ako politická aktivistka, rečníčka i spisovateľka. Odhodlane publikovala a verejne vystupovala k viacerým feministickým témam: volebné práva žien, rodovo citlivá výchova a vzdelávanie, prístup žien na univerzitu, násilie páchané na dievčatách a ženách, materstvo a pediatrická starostlivosť. Ako reformátorka a vedkyňa so záujmom o oblasť sexuality sa intenzívne venovala problémom manželstva, prostitúcie, heterosexuality a homosexuality. Popri nespočetnom množstve esejí a novinových článkov vydala do roku 1933 najmenej tucet kníh vo viacerých vydaniach — pôvodne pod pseudonymom Hans Carolan; naviac bola editorkou časopisu a kalendáru.

Johanna Elberskirchen bola od roku 1914 jedna z mála aktívnych žien pôsobiacich vo vedeckopolitickej asociácií Vedecko-humanitárny výbor - Wissenschaftlich-humänitäres Komitee (WhK), ktorej jedným zo zakladateľov bol okrem iných aj Magnus Hirschfeld (1868-1935). Koncom 20tych rokov 20. storočia niekoľkokrát prednášala pre Svetovú ligu pre sexuálnu reformu (World League for Sexual Reform). Hoci nesúhlasila s vtedy uznávanými názormi o „rasovej čistote“, spolupracovala s eugenickým Zeitgeist.

Ako aktívna feministka a otvorene žijúca lesba reprezentovala výnimočné premostenie medzi gejským hnutím a radikálnym krídlom pôvodného Women’s Movement – Ženského hnutia. Ako odhodlaná sociálna demokratka pracovala v Bonne a zameriavala sa najmä na zdravie, ochranu bezpečnosti pri práci a tiež vzdelávanie proletárskej mládeže. Pravidelne navštevovala stranícke stretnutia v Rüdersdorfe a hovorí sa, že nikdy nevynechala príležitosť prihlásiť sa do diskusie, najmä ak išlo „ženské otázky“.

Johanna Elberskirchen zomrela 17. mája 1943 vo veku 79 rokov v Rüdersdorfe neďaleko Berlína. Do svojej smrti žila so svojimi dvoma sestrami, Idou a Laurou, a so svojou priateľkou v dome na Luisenstraße. Dve ženy v roku 1975 tajne umiestnili malú čiernu urnu s pozostatkami Elberskirchen v hrobke jej partnerky Hildegard Moniac na cintoríne Rudolf-Breitscheidstraße v Rüdersdorfe neďaleko Berlína.

5. decembra 2002 mestská rada Rüdersdorf neďaleko Berlína jednohlasne rozhodla o špeciálnej ochrane spoločného hrobu Hildegard Moniac a Johanny Elberskirchen na cintoríne Rudolf-Breitscheid-Straße.


Christiane Leidinger (Berlin 2005)
Paula Jójárt (preklad z anglickej verzie, Bratislava 2005)

Suggested citation:
Leidinger, Christiane: Johanna Elberskirchen (1864 -1943) [online]. Berlin 2004. Available from: Online-Projekt Lesbengeschichte. Boxhammer, Ingeborg/Leidinger, Christiane. URL <http://www.lesbengeschichte.de/bio_elberskichren_sl.html> [cited DATE].

Všeobecná literatúra
Špeciálna literatúra

Creative Commons License
This work (text and photo) is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 2.0 Germany License.

Späť na začiatok strany
home